Náčrt paragenetických pomerov JZ časti Tribeča
Náčrt paragenetických pomerov JZ časti Tribeča
Ján Jahn
Doterajšie špeciálne mineralogické práce riešili čiastkové problémy týkajúce sa jednotlivých genetických typov opisovaných mineralizácií. Veľká časť lokalít minerálov z okolia Nitry nebola bližšie skúmaná, ani zaradená do jednotného systému v rámci mineralógie Slovenska.
Pre praktické potreby zberateľov sme spracovali stručnú rámcovú charakteristiku jednotlivých mineralogických lokalít v nadväznosti na publikované mineralogické pomery Západných Karpát s využitím klasifikácie paragenetických jednotiek (Bernard, J. H. 1981).
Minerály magmatických hornín
Magmatické horniny patria medzi najvýznamnejšie stavebné zložky zemskej kôry. V záujmovej oblasti sú prezentované výhradne granitoidnými horninami vystupujúcimi v denudačných zvyškoch na svahoch Zobora a tiež v oblasti Nitrianskych Hrnčiaroviec a Štitár. Nepatrný výskyt sa nachádza na severnom úpätí hradného kopca. V hrubozrnných biotitických kremenných dioritoch boli identifikované tieto minerály: allanit, amfibol, apatit, biotit, epidot, hematit, spekularit, chalcedón, chlorit, kalcit, kaolinit, kremeň, limonit, magnetit, mastenec, mikroklín, muskovit spolu so sericitom, oligoklas, ortoklas, plagioklas, pyrit, rutil, titanit, zirkón, zoizit, wad. Miestami sa v granitoidnom masíve nachádzajú krátke žilky a šošovky žilného kremeňa s asociáciou: epidot, hematit - spekularit, chlorit, pyrit. Charakterom sa podobajú výskytom v strednej časti pohoria Tribeč (Jahn, J. 1985).
Hydrotermálne minerály
V oblasti Zobora a Nitry sú dosiaľ najlepšie preskúmané hydrotermálne žily kremeňa nachádzajúce sa v granitoidných horninách. V spodnom triase tribečskej série je pomerne dobre preštudovaná cinabarit-lazulitová a kremeň-barytová asociácia, pričom prvá zaujíma významné postavenie v Západných Karpatoch. Z minerálov sem prináleží: baryt, cinabarit, goethit, hematit, chlorit, kaolinit, kremeň, lazulit, limonit, mastenec, pyrit, sericit, stilpnosiderit, wad.
K hydrotermálnym minerálom zaraďujeme aj kremenné žily z väčšiny výskytov spodného triasu tribečskej série na Zobore a v Nitre. Ojedinele obsahujú drobné drúzy a číre kryštáliky kalcitu a krištáľu. Všetky uvedené minerály priraďujeme v rámci minerogénnej oblasti tatroveporíd k prevažne variskym a predneoidným alpínskym asociáciam. Vzťah cinabaritu k neoidnej asociácii je diskutabilný.
Minerály sedimentárnych hornín
Najstaršie sedimentárne horniny v juhozápadnej časti Tribeča prináležia mezozoiku tribečskej jednotky a pravdepodobne aj krížňanskému príkrovu. (v oblasti Nitry - Drážoviec, Biely, A. 1975). Pestrý súbor mladších hornín pokračuje útvarmi terciéru a kvartéru. Značná rozloha sedimentárnych hornín poskytla neobyčajné množstvo mineralogických nálezov.
V klastických sedimentoch spodného triasu (psefity, psamity) bol nájdený hematit, chlorit, odrody kremeňa, limonit, mikroklín, ortoklas, muskovit, sericit, pyrit, skoryl, wad a kalcit.
V horninách stredného triasu je popri drúzovitom kalcite nápadný obsah P2O5 popísaný z oblasti Žibrice a Kolíňan (Polák, S. 1964). Z mezozoických karbonátov sú známe veľmi pekne vyvinuté kryštály kalcitu a aragonitu. Zriedkavejší je dolomit. Vo vápencoch liasu-dogeru bol zistený autigénny kremeň. Doskovité neokómske vápence obsahujú konkrécie silicitov - rohovcov. V hnedočervených alitických horninách a krasových dutinách na Kalvárii v Nitre boli nájdené bôbovité koncentrácie sedimentárneho limonitu. Podobné zemité limonity boli krátko ťažené v okolí Kolíňan.
Sedimentárne Fe-Mn nebilančné zrudnenie bolo nájdené na rozhraní spodného a stredného triasu v mezozoickom ostrove Vrchné diely v Nitre - Kyneku. Zaujímavé sú výskyty detritického apatitu v íloch vrchného panónu z Hosťovej a zvýšený obsah P2O5 v panónskych íloch medzi Kolíňanským vrchom a Žibricou (Polák, S. 1964).
Z kvartérnych hlín je známy kalcit v podobe konkrécií a hľúz miestne nazývaných „cicváry“. V riečnych pieskoch sa miestami vyskytujú závalky zemitého limonitu. Zo štrkov alúvia Nitry a z terás boli študované ťažké minerály z ktorých najhojnejší je magnetit. Petrografické štúdie riečnych sedimentov Nitry poukázali na prevažujúci obsah obliakov kremeňa. Geneticky zaujímavé je zvýšenie obsahu P2O5 v kvartérnych hlinách zo Žibrice. Všeobecne rozšíreným minerálom kvartéru je limonit a wad.
Minerály metamorfovaných hornín
Metamorfonané horniny v oblasti Zobora a Nitry sú zastúpené biotitickými rulami, granitoidnými tektonitmi a dynamometamorfovanými mezozoickými sedimentami. V biotitických rulách južného svahu Zobora a pod nitrianskym hradom boli zistené väčšie obsahy biotitu a šošovky kremeňa.
Granitoidné horniny - mylonity obsahujú kataklázované horninotvorné súčasti, postihnuté chemickými premenami (chloritizácia, muskovitizácia). Miestami je hojne prítomný sericit.
Z dynamometamorfovaných mezozoických sedimentov bola opísaná novoutvorená minerálna asociácia chlorit - sericit - muskovit, ktorej jednotlivé členy nachádzame na početných lokalitách. V metakvarcitoch spodného triasu tribečskej jednotky bol nájdený: albit, fengitu príbuzný minerál zo skupiny muskovitu, fuchsit, chlorit, mastenec, muskovit a sericit. Na ostatných výskytoch je známy mastenec, muskovit a sericit, pričom posledný z nich tvorí makroskopicky súvislé vrstvičky a šmuhy na plochách vrstevnatosti hornín.
Minerály zvetralín
Minerály fosílneho zvetrávania
Do tejto skupiny môžme zaradiť nepatrné výskyty kaolínu z južných svahov Zobora a Al-Fe reziduá prechádzajúce do reliktných červenozemí v miestach výskytu karbonátových hornín zoborského mezozoika (oblasť Nitry - Štitár, Kalvária). Geneticky sem zaraďujeme aj reziduálne ložisko limonitu ťažené v 19. storočí pri Kolíňanoch a výskyt limonitu v bývalom kameňolome Lupka v Nitre.
Minerály vznikajúce rozkladom sírnikov
Veľmi typickým minerálom v oblasti Zobora je limonit. Vzniká v oxidačných zónach horninových masívov impregnovaných najmä pyritom. Medzi časté mineralogické nálezy patria pseudomorfózy limonitu po pyrite, ktoré sú v granitoidoch a v klastických a karbonátových sedimentoch mezozoika.
Zvetrávaním pyritu v mezozoickom ostrove na Katruši, v južnej časti Nitry, vznikli sírany: epsomit, hexahydrit a sadrovec. Mineralogicky nepreskúmané sú výskyty terciérneho lignitického uhlia ťaženého medzi Jelencom a Žiranmi a známeho tiež v oblasti Podhorian - Mecheníc a medzi Nitrou a Lapášom pri dvore Selenec.
Geneticky zaujímavý je nález azuritu a malachitu vznikajúci pravdepodobne rozkladom sulfidov až v kvartéri. Minerály boli nájdené na sekundárnej lokalite v Nitre, takže nemožno študovať bližšie súvislosti.
Minerály krasových dutín
V karbonátových horninách zoborského mezozoika sú známe mnohé krasové dutiny. Mineralogicky je v nich najhojnejší aragonit a kalcit v rôznych formách. Napríklad v priepasti Žibrica sa našli sintre, stalaktity, sférolitické útvary, stalagmity, karfiolovité a hráškovité útvary, závoje, škrapy atď. Podobná výzdoba je aj v neprístupnej jaskyni na Kalvárii v Nitre. Oveľa chudobnejšie sú jaskynné dutiny na západnom svahu Zobora, pod nitrianskym hradom a v neprístupných priestoroch Katruše. Povrchový kras je vyvinutý najmä na triasových a jurských (menej kriedových) vápencových horninách.
Recentné minerály, vznikajúce za spoluúčasti človka
Typickým zástupcom sú zemité hľúzy a polohy konkrécií, pripomínajúce vivianit, ktoré sa opakovane našli na Novozámockej ceste v Nitre, v miestach, kde v minulosti stával plynojem. Podobné výskumy (Uher, P. ústne oznámenie) vivianit nepotvrdili a ani nevylúčili.
Zvetrávaním železnej strusky zo zlievarne na Zelenej ulici v južnej časti mesta, sa vytvorili závalky zemitého limonitu.
Literatúra:
Bernard, J. H.,et. al. (1981): Mineralogie Československa. Academia Praha, 648 s.
Biely, A. (1975): Geologická mapa Tribeča 1:50 000, GÚDŠ Bratisava.
Jahn, J. (1985): Minerálna asociácia žilného kremeňa z granitoidov strednej časti pohoria Tribeč. Rosalia: Správa ochrany prírody okr. Nitra a CHKO Ponitrie, č. 2, Nitra s. 35-39.
Polák, S. (1964): Nové poznatky o distribúcii fosforu v obalovej sérii Tribeča v okolí Nitry. Zprávy geol. výsk. v roku 1963, časť 2, Bratislava, s. 104-106.