Choď na obsah Choď na menu
 


Lokalita Hrušové

Jozef Bezák

Na túto lokalitu ma upozornil môj bývalý kolega, ktorý rád chodieval aj so svojou rodinou na potulky do okolitej prírody. Pri jednom takom rodinnom výlete objavil miesto pomerne bohaté na makrofosílie. Priniesol odtiaľ aj niekoľko vzoriek ulitníkov. Bližšie mi lokalitu neopísal, len mi nakreslil jednoduchý plán ako sa na miesto dá dostať. To bolo asi pred dvanástimi rokmi.  Od toho času lokalitu pravidelne, aspoň raz za rok navštívim.

Lokalita sa nachádza medzi obcami Hrušové a Stará Turá na poľnohospodármi obrábanom poli. Z ústneho podania viem, že jej opis a nálezy z nej boli publikované v niektorom zo starších čísiel časopisu Mineralia Slovaca. Žiaľ nedostal som sa k nemu, a tak nemôžem s nimi konfrontovať vlastné zbery. Podľa geologickej mapy Myjavská pahorkatina, Brezovské a Čachtické Karpaty a vysvetliviek k nej, leží lokalita na treťohorných pieskovcoch a zlepencoch. Tieto vznikali v mori, ktoré sa tu rozprestieralo. Vlastné nálezy svedčia o bohatom živote v ňom.
Na prístupovej ceste k lokalite sa nachádza veľké množstvo zlepencov a pieskovcov rozličných veľkostí aj rôznou veľkosťou materiálu v nich. Okrem anorganickej zložky obsahujú aj organickú časť s úlomkami schránok morských živočíchov. Priamo na lokalite sú fosílie vypreparované z pôvodného materiálu a vo veľkom množstve sa nachádzajú na povrchu. Z mojich doterajších zberov je známych niekoľko druhov fauny.

Ulitníky Terebralia bidentata majú vežovitú ulitu, ktorej závity sú ozdobené radmi vystupujúcich hrboľov. Veľkosť ulít sa pohybuje od 2 mm do cca 50 mm. Žiaľ veľké kusy sú obyčajne rozlámané a tak sa dá veľkosť odhadnúť len z fragmentov.

Ulitníky rodu Nasa majú schránku s veľmi výrazným posledným závitom. V spoločenstve hrušovskej fauny tvorili pravdepodobne menšinu, pretože ich nálezy sú skôr ojedinelé. V zbierke mám 5 exemplárov tohto druhu. Ich veľkosť sa pohybuje od 5 mm do 15 mm.

Ulitníky Turitela zatiaľ mám v zbierke len fragment ulity veľkosti asi 10 mm a aj od iných zberateľov viem, že je to nález skôr ojedinelý.

Lastúrniky rodu Ostrea majú hrubostennú lastúru značných rozmerov. Nie sú zvláštnosťou lastúry dlhé aj viac ako 10-15 cm. Z niektorých fragmentov možno dedukovať aj veľkosti nad 20 cm, žiaľ takýto exemplár sa mi ešte nepodarilo nájsť.

Lastúrniky rodu Cardium v zbierke mám z tejto lokality jeden takmer kompletný exemplár veľkosti asi 30 cm a jeden malý úlomok lastúry.

Dierkavce rodu Nummulites jednobunkové živočíchy, ktoré si vytvárali špirálovito zatočené mnohobunkové schránky v tvare šošovky (skamenelé peniažky). Ich veľkosť je len niekoľko mm. Najväčší rozvoj dosiahli v strednom paleogéne - eocéne a určujú tak aj vek celej lokality asi na 50 miliónov rokov.

Fúzonôžky ich exempláre sú prichytené na lastúrniky rodu Ostrea. Veľkosť schránok je do 10 mm.

Chodbičky bližšie neurčených červov na lastúrnikoch rodu Ostrea.

Z opisu vidieť, že lokalita je na faunu pomerne bohatá. Z vlastných zberov mám len fosílie „viditeľné” voľným okom - makrofosílie. Z blízkych lokalít je známych veľa druhov mikrofauny a tak je predpoklad ich výskytu aj z lokality Hrušové.

A do ďalších rokov? Lokalitu budem navštevovať pravidelne a dúfam, že nové nálezy nedajú dlho na seba čakať. Z lokalít rovnakého veku sú známe nálezy napr. koralov rôznych druhov, žraločích zubov, a tak ... ktovie?

Literatúra:
Jozef Salaj a kol.: Vysvetlivky ku geologickej mape Myjavskej pahorkatiny, Brezovských a Čachtických Karpát