Náčrt paragenetických pomerov JZ časti Tribeča
Ján Jahn
Doterajšie špeciálne mineralogické práce riešili čiastkové problémy týkajúce sa jednotlivých genetických typov opisovaných mineralizácií. Veľká časť lokalít minerálov z okolia Nitry nebola bližšie skúmaná, ani zaradená do jednotného systému v rámci mineralógie Slovenska.
Pre praktické potreby zberateľov sme spracovali stručnú rámcovú charakteristiku jednotlivých mineralogických lokalít v nadväznosti na publikované mineralogické pomery Západných Karpát s využitím klasifikácie paragenetických jednotiek (Bernard, J. H. 1981).
Minerály magmatických hornín
Magmatické horniny patria medzi najvýznamnejšie stavebné zložky zemskej kôry. V záujmovej oblasti sú prezentované výhradne granitoidnými horninami vystupujúcimi v denudačných zvyškoch na svahoch Zobora a tiež v oblasti Nitrianskych Hrnčiaroviec a Štitár. Nepatrný výskyt sa nachádza na severnom úpätí hradného kopca. V hrubozrnných biotitických kremenných dioritoch boli identifikované tieto minerály: allanit, amfibol, apatit, biotit, epidot, hematit, spekularit, chalcedón, chlorit, kalcit, kaolinit, kremeň, limonit, magnetit, mastenec, mikroklín, muskovit spolu so sericitom, oligoklas, ortoklas, plagioklas, pyrit, rutil, titanit, zirkón, zoizit, wad. Miestami sa v granitoidnom masíve nachádzajú krátke žilky a šošovky žilného kremeňa s asociáciou: epidot, hematit - spekularit, chlorit, pyrit. Charakterom sa podobajú výskytom v strednej časti pohoria Tribeč (Jahn, J. 1985).
Hydrotermálne minerály
V oblasti Zobora a Nitry sú dosiaľ najlepšie preskúmané hydrotermálne žily kremeňa nachádzajúce sa v granitoidných horninách. V spodnom triase tribečskej série je pomerne dobre preštudovaná cinabarit-lazulitová a kremeň-barytová asociácia, pričom prvá zaujíma významné postavenie v Západných Karpatoch. Z minerálov sem prináleží: baryt, cinabarit, goethit, hematit, chlorit, kaolinit, kremeň, lazulit, limonit, mastenec, pyrit, sericit, stilpnosiderit, wad.
K hydrotermálnym minerálom zaraďujeme aj kremenné žily z väčšiny výskytov spodného triasu tribečskej série na Zobore a v Nitre. Ojedinele obsahujú drobné drúzy a číre kryštáliky kalcitu a krištáľu. Všetky uvedené minerály priraďujeme v rámci minerogénnej oblasti tatroveporíd k prevažne variskym a predneoidným alpínskym asociáciam. Vzťah cinabaritu k neoidnej asociácii je diskutabilný.
Minerály sedimentárnych hornín
Najstaršie sedimentárne horniny v juhozápadnej časti Tribeča prináležia mezozoiku tribečskej jednotky a pravdepodobne aj krížňanskému príkrovu. (v oblasti Nitry - Drážoviec, Biely, A. 1975). Pestrý súbor mladších hornín pokračuje útvarmi terciéru a kvartéru. Značná rozloha sedimentárnych hornín poskytla neobyčajné množstvo mineralogických nálezov.
V klastických sedimentoch spodného triasu (psefity, psamity) bol nájdený hematit, chlorit, odrody kremeňa, limonit, mikroklín, ortoklas, muskovit, sericit, pyrit, skoryl, wad a kalcit.
V horninách stredného triasu je popri drúzovitom kalcite nápadný obsah P2O5 popísaný z oblasti Žibrice a Kolíňan (Polák, S. 1964). Z mezozoických karbonátov sú známe veľmi pekne vyvinuté kryštály kalcitu a aragonitu. Zriedkavejší je dolomit. Vo vápencoch liasu-dogeru bol zistený autigénny kremeň. Doskovité neokómske vápence obsahujú konkrécie silicitov - rohovcov. V hnedočervených alitických horninách a krasových dutinách na Kalvárii v Nitre boli nájdené bôbovité koncentrácie sedimentárneho limonitu. Podobné zemité limonity boli krátko ťažené v okolí Kolíňan.
Sedimentárne Fe-Mn nebilančné zrudnenie bolo nájdené na rozhraní spodného a stredného triasu v mezozoickom ostrove Vrchné diely v Nitre - Kyneku. Zaujímavé sú výskyty detritického apatitu v íloch vrchného panónu z Hosťovej a zvýšený obsah P2O5 v panónskych íloch medzi Kolíňanským vrchom a Žibricou (Polák, S. 1964).
Z kvartérnych hlín je známy kalcit v podobe konkrécií a hľúz miestne nazývaných „cicváry“. V riečnych pieskoch sa miestami vyskytujú závalky zemitého limonitu. Zo štrkov alúvia Nitry a z terás boli študované ťažké minerály z ktorých najhojnejší je magnetit. Petrografické štúdie riečnych sedimentov Nitry poukázali na prevažujúci obsah obliakov kremeňa. Geneticky zaujímavé je zvýšenie obsahu P2O5 v kvartérnych hlinách zo Žibrice. Všeobecne rozšíreným minerálom kvartéru je limonit a wad.
Minerály metamorfovaných hornín
Metamorfonané horniny v oblasti Zobora a Nitry sú zastúpené biotitickými rulami, granitoidnými tektonitmi a dynamometamorfovanými mezozoickými sedimentami. V biotitických rulách južného svahu Zobora a pod nitrianskym hradom boli zistené väčšie obsahy biotitu a šošovky kremeňa.
Granitoidné horniny - mylonity obsahujú kataklázované horninotvorné súčasti, postihnuté chemickými premenami (chloritizácia, muskovitizácia). Miestami je hojne prítomný sericit.
Z dynamometamorfovaných mezozoických sedimentov bola opísaná novoutvorená minerálna asociácia chlorit - sericit - muskovit, ktorej jednotlivé členy nachádzame na početných lokalitách. V metakvarcitoch spodného triasu tribečskej jednotky bol nájdený: albit, fengitu príbuzný minerál zo skupiny muskovitu, fuchsit, chlorit, mastenec, muskovit a sericit. Na ostatných výskytoch je známy mastenec, muskovit a sericit, pričom posledný z nich tvorí makroskopicky súvislé vrstvičky a šmuhy na plochách vrstevnatosti hornín.
Minerály zvetralín
Minerály fosílneho zvetrávania
Do tejto skupiny môžme zaradiť nepatrné výskyty kaolínu z južných svahov Zobora a Al-Fe reziduá prechádzajúce do reliktných červenozemí v miestach výskytu karbonátových hornín zoborského mezozoika (oblasť Nitry - Štitár, Kalvária). Geneticky sem zaraďujeme aj reziduálne ložisko limonitu ťažené v 19. storočí pri Kolíňanoch a výskyt limonitu v bývalom kameňolome Lupka v Nitre.
Minerály vznikajúce rozkladom sírnikov
Veľmi typickým minerálom v oblasti Zobora je limonit. Vzniká v oxidačných zónach horninových masívov impregnovaných najmä pyritom. Medzi časté mineralogické nálezy patria pseudomorfózy limonitu po pyrite, ktoré sú v granitoidoch a v klastických a karbonátových sedimentoch mezozoika.
Zvetrávaním pyritu v mezozoickom ostrove na Katruši, v južnej časti Nitry, vznikli sírany: epsomit, hexahydrit a sadrovec. Mineralogicky nepreskúmané sú výskyty terciérneho lignitického uhlia ťaženého medzi Jelencom a Žiranmi a známeho tiež v oblasti Podhorian - Mecheníc a medzi Nitrou a Lapášom pri dvore Selenec.
Geneticky zaujímavý je nález azuritu a malachitu vznikajúci pravdepodobne rozkladom sulfidov až v kvartéri. Minerály boli nájdené na sekundárnej lokalite v Nitre, takže nemožno študovať bližšie súvislosti.
Minerály krasových dutín
V karbonátových horninách zoborského mezozoika sú známe mnohé krasové dutiny. Mineralogicky je v nich najhojnejší aragonit a kalcit v rôznych formách. Napríklad v priepasti Žibrica sa našli sintre, stalaktity, sférolitické útvary, stalagmity, karfiolovité a hráškovité útvary, závoje, škrapy atď. Podobná výzdoba je aj v neprístupnej jaskyni na Kalvárii v Nitre. Oveľa chudobnejšie sú jaskynné dutiny na západnom svahu Zobora, pod nitrianskym hradom a v neprístupných priestoroch Katruše. Povrchový kras je vyvinutý najmä na triasových a jurských (menej kriedových) vápencových horninách.
Recentné minerály, vznikajúce za spoluúčasti človka
Typickým zástupcom sú zemité hľúzy a polohy konkrécií, pripomínajúce vivianit, ktoré sa opakovane našli na Novozámockej ceste v Nitre, v miestach, kde v minulosti stával plynojem. Podobné výskumy (Uher, P. ústne oznámenie) vivianit nepotvrdili a ani nevylúčili.
Zvetrávaním železnej strusky zo zlievarne na Zelenej ulici v južnej časti mesta, sa vytvorili závalky zemitého limonitu.
Literatúra:
Bernard, J. H.,et. al. (1981): Mineralogie Československa. Academia Praha, 648 s.
Biely, A. (1975): Geologická mapa Tribeča 1:50 000, GÚDŠ Bratisava.
Jahn, J. (1985): Minerálna asociácia žilného kremeňa z granitoidov strednej časti pohoria Tribeč. Rosalia: Správa ochrany prírody okr. Nitra a CHKO Ponitrie, č. 2, Nitra s. 35-39.
Polák, S. (1964): Nové poznatky o distribúcii fosforu v obalovej sérii Tribeča v okolí Nitry. Zprávy geol. výsk. v roku 1963, časť 2, Bratislava, s. 104-106.