Choď na obsah Choď na menu
 


Zlato v Považskom Inovci

Vladimír Libant

 

Považský Inovec je geológmi i zberateľmi nerastov tak trochu obchádzané pohorie (napr. doteraz chýba regionálna geologická mapa 1 : 50 000). A pritom je po geologickej stránke veľmi zaujímavé. Jeho severná časť, tzv. Selecký blok, je tvorený krištalinikom s prevahou metamorfovaných hornín a s výrazne vyvinutým karbónom a permom (slabometamorfované klastiká rôzneho zrnitostného a mineralogického charakteru). Podobne ako v Tribeči Rázdielsky blok. Práve v Seleckom bloku je už z minulosti známa Au-mineralizácia, ako to dokladujú staré ryžovacie práce. Jedná sa hlavne o okolie Zlatníkov a Nemečiek z východnej strany P. Inovca.
Práve do týchto končín ma nalákal jeden môj, po zlatokopeckej romantike túžiaci, kamarát. Prvý deň sme strávili získavaním zručnosti v ryžovaní zlata pomocou zlatokopeckého taniera (misky). Pri tejto technike sú dôležité dva úkony:
trasením misky dosiahnuť, aby drobné a ťažké zrnká prepieraného materiálu klesli na spodok,
krúživým a odstredivým pohybom, odstrániť z misky ľahšie a väčšie úlomky.
Po niekoľkonásobnom správnom opakovaní oboch úkonov ostane v špici na dne misky len drobná, tmavá frakcia ťažkých minerálov (magnetit, granáty, amfiboly, pyroxény, ...), v ktorej pri troche šťastia sa zaleskne i zlatinka.
Zopár zlatiniek sa nám podarilo získať po jednodňovej drine priamo z alúvia Chotiny, kusok za vodnou nádržou Nemečky. Kedže sme chceli toho trošku viac, druhý deň sme vyhľadali asi 8 m hlbokú strž (výmoľ) na miernom, zalesnenom chrbte (z pliocénnych sedimentov), medzi obcami Nemečky a Zlatníky (cca. 1-2 km SSV do svahu za Nemečkami). Nakopaný štrk, dokopy asi 80 kg, sme zniesli na chrbtoch k potoku a preryžovali. Námaha stála za to. Našli sme dokopy 24 zlatiniek. Pravda, niekomu sa to bude zdať smiešne málo, no pre nás to bol ten „najväčší zlatý poklad“. Bohatší ani nie tak o zlato, ako o zážitky, sme sa dohodli, že na rok si to zopakujeme. Tentoraz to bude Klížske Hradište v Tribeči. 

 

Obrázok